Moja cesta k práci so ženami sa začala cez deti. Ako opatrovateľka v Rakúsku som sa starala o malé deti, najmä o dvojičky. To bol môj prvý dotyk s rodičovstvom a starostlivosťou o deti. Práve v tomto období moja spolubývajúca nečakane otehotnela. Bola som nadšená a zvedavá a tak som ju sprevádzala na niektoré vyšetrenia, čítali sme tehotenské knihy a rozprávali sa o pôrodnom pláne. Keď sa jej syn narodil, bola som prvá, kto ho v nemocnici navštívila. Za to som dodnes nesmierne vďačná.

No niečo sa zároveň prebudilo vo mne.

Na vysokú školu som odišla do Prahy a tento neobyčajný zážitok, zanechal to vo mne pocit zvedavosti a až takého zamilovania. Mala som pocit, že chcem vedieť všetko čo sa dá o téme tehotenstva a sprevádzania počas neho. Pracovala som s deťmi v jazykovej škole pre deti a denne bola v kontakte s mamami. Postupne sa zo mňa v kruhu blízkych stala „neoficiálna“ dula. Počas pandémie som sa vrátila na Slovensko a zažila úraz, ktorý mi skutočne zmenil život. Zatriasol so všetkým čo som poznala, počnúc od mojich mojho tela, psychiky, hodnôt, kariéry až po vzťahy. A priniesol veľa zmien

Rozhodla som sa nečakať a absolvovovala som výcvik duly cez DONA International. Tento výcvik bol neuveriteľné silný zážitok pre mňa, počas ktorého mi prišla krásna veta “toto ma skutočne vyživuje zvnútra”.

Táto skúsenosť, ktorá mi ukázala, čo znamená byť oporou aj v najkrehkejších okamihoch. Sprevádzala som ženy, ktoré zažili traumatické pôrody, zlyhanie opory blízkych, aj tie, ktoré dlhé roky bojovali s neplodnosťou. V tom čase som bola aj po boku blízkej kamarátky, ktorá prechádzala IVF a zažívala, žiaľ, opakované potraty. Učila som sa byť tu – nie s riešením, ale s prítomnosťou.

Zároveň som pracovala v marketingu, ale moje srdce patrilo inam. Chcela som nájsť hlbší zmysel v mojej práci. Následné rozhodnutie opustiť stabilnú prácu prišlo ako výbuch. Nastúpila som na výcvik koučingu a začala pracovať na voľnej nohe.

Zo začiatku som sa venovala najmä ženám, ktoré prechádzali neplodnosťou. No časom začali prichádzať aj podnikateľky, manažérky, ženy bez detí – a naše rozhovory sa prirodzene dotýkali aj iných tém: vyhorenia, kariérnych zmien, hľadania rovnováhy.

Začala som cítiť rozpor – akoby som mala sedieť na dvoch stoličkách. No uvedomila som si, že ženské skúsenosti netvoria dva oddelené svety. Sú ako spektrum – prepletené, vrstvené, rôznorodé. Byť ženou je o tvorení. Nezáleží na tom, či sa rozhodneme pre materstvo, kariéru, vzťahy, alebo hľadanie samej seba.

Dnes pracujem so ženami na ich vlastnej ceste – či už sa týka plodnosti, identity, práce alebo vzťahov. Pomáham im vrátiť sa k sebe, dôverovať svojmu telu, intuícii aj túžbam.

Verím, že v každej z nás je sila vytvárať život podľa seba.